V knihe Križovatka zvaná Balkán opisuje autor Martin Ježek, ako radil svojmu známenu, ktorý sa v Kosove nevedel dostať k pamätníku bitky na Kosovom poli. Keď sme cestovali do Kosova, jeho knižka ešte nebola vydaná. Mali sme so sebou knižku Cestujeme do Juhoslávie z roku 1971, kde je pamätník spomenutý, ale cesta k nemu zmienená iba okrajovo.
Po predpoludní v Prištine teda naberáme smer Kosovo Pole (Fushë Kosovë), čo je predmestie Prištiny. Kde inde by sa asi mohol nachádzať rovnomenný pamätník? Ideme okolo novostavieb stále rovno, až prídeme k železničnej stanici. Pamätník nikde a miestni taxikári sa tvária, že nič také ani neexistuje. Pohltila nás bezradnosť, našťastie sa v knižke píše o hrobke sultána Murata. Skúšame teda opäť znalosti kosovských taxikárov a islamská stopa skutočne zaváži. Naraz sú všetci múdri a rozviaže sa im jazyk. Keby sme to vedeli, tak hneď sa pýtame na názvy Murat tulbe a Gazimestan.
Vraciame sa späť k Prištine a odtial smerom na Kosovskú Mitrovicu. Miesto zbadáme po pár kilometroch na pravej strane, niekoľko sto metrov od hlavnej cesty. Pamätné miesto je obohnané plotom, pred bránou sú zátarasy, takže odstavíme auto a vyberáme sa k bráne za ktorou strážia celý areál vojaci KFOR. Keď sa priblížime, vidím nápis SlovCon a vlajúcu zástavu. Najprv to vyzerá na slovinskú jednotku, no po chvíli počujem stredoslovenskú slovenčinu. Je to zážitok, stretnúť na takom odľahlom mieste krajanov.
Chlapi si opíšu čísla pasov a vravia, že Slováka tu hádam ešte nemali. Zvyknú sa objaviť západní turisti, prípadne Poliaci a pre každú návštevu majú pripravený hárok s informáciami o tomto mieste. Bojovú techniku a celý tábor fotiť nemôžeme, ale na pamätník sa dostaneme. Vrchol 25 metrov vysokej veže vybudovanej v roku 1953 je schodiskom prístupný a ponúka nádherný výhľad na šíre okolie a miesto kde 28. júna 1389 prebiehala bitka medzi srbským vojskom vedeným cárom Lazarom proti Turkom na čele so sultánom Muratom. Sultána Murata v boji síce zabili, no srbské vojská nakoniec podľahli niekoľkonásobnej tureckej prevahe. Bitka sa stala pre Srbov symbolom, ktorý výrazne ovplyvnil ich ďalšie dejiny a 28. jún je dňom voľna (deň sv. Víta - Vidovdan). O 600 rokov neskôr tu bolo veľké spomienkové zhromaždenie, ale to sa už začal písať iný (opäť tragický) príbeh.
V súčasnosti už v areáli nemá svoje stanovisko slovenský kontingent, ale pamiatka je pod dozorom kosovských policajných síl. Na dohľad odtialto sa nachádza ešte hrobka sultána Murata s časťou jeho pozostatkov a druhá, podobná hrobka. Neviem ale identifikovať presne, pri ktorej sme boli my.
V každom prípade si pred cestou naštudujte
mapu a dajte si pozor na mätúce fotografie Gazimestanu, ktoré sú na Google maps umiestnené na viacerých miestach v okruhu niekoľkých desiatok km.
Okrem vojnových udalostí druhej svetovej vojny a niekoľkých incidentoch počas konfliktu z 90. rokov zasiahlo mesto v októbri 1969 ničivé zemetrasenie. Vyžiadalo si 15 mŕtvych, stovky zranených a veľké materiálne škody. Pripomínajú ho pokrivené hodiny, ktoré zastali v hodinu otrasu. Nachádzajú sa na Trgu Krajine, ktoré je zároveň hlavným námestím. Dominuje mu obchodný dom Boska v klasickom socialistickom architektonickom štýle. Od neho sa rušnou uličkou dostávame k prezidentskému palácu a magistrátu. Hneď oproti leží pravoslávny chrám sv. Spasiteľa.
Napriek tomu, že v Banja Luke nie sú žiadne výnimočné pamiatky, oplatí sa tam na chvíľku zastaviť.
